streda

Bez krvi

posadili sme sa na tmu pred domom
pred mláku cudzej krvi
ozývali sa z nich tri hlasy
grandiózny, maniakálny a depresívny
zovierajúci nás vo svojich rozhovoroch
potichu som sa postavil
kto sme?
aby som meral cudzou krvou
výčitky, klesajúce na dno pochybností
všetko pohltí svetlo
nikto nenájde naše obrysy
otlačené po tvárach okoloidúcich
už za niekoľko minút
dohovorili

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára