zakliesnili sa mi ruky
pripomínal mi ťa iba plameň
pálených rukopisov
roztrúsil som svoje myšlienky po izbe
polial som ho benzínom
stojaceho uprostred mojich predstáv
vyhrážajúceho sa
nenávidím fajčiarov
zapálil som si
a čakal
kým dopadneme
23:11 09.05.2012
rozleteli sa ti ruky
OdpovedaťOdstrániťako dva tiene po ciferníku
hlava na dvanástke
nikdy nie je neskoro
na filozofickú esej o podstate
biologických hodín
priestor nikdy nerozdelíš na telo
a na to ostatné
lebo si raz pri pôrode prehltol
digitálky
(0 - ja, 1 - svet - ? kdeže.)
aj nenávisť zhorí
smiem sa prizerať
ako mi tlie zápalná šnúra
dĺžky jedinej mihalnice
a ešte aj dymovými signálmi
označovať svoje
súradnice?
nemôžem si vlastne nepomýliť
ručičkové hodiny
s radarom neúnavne pátrajúcim po
mne
ako po atómovej ponorke
blúdiacej
príliš plytkým vesmírom.
kto dočiahne na dno uveriteľnej priekopy?