za kamerou

oslepil nás záblesk
vrhol nás na gobelín za nami
otvorili sme oči stý raz
stiahli sme pery do prirodzenej polohy
nevieme, kde skončila naša duša
kto stojí za tunelom
možno sú tam rady ľudí
striedajúce sa pri spúšti
ako unudený kat
čo si chce ešte bodnúť do tela
je to len choroba
ešte raz, potom konečne budem ako človek vyzerať

nádej umrela, ešte zostala trpezlivosť

prechádzky

na ceste sú autá
preskakujem ich cestou do školy
v obchode sa smejú ľudia
bizarné presdtavy
nemám s kým spievať
všetci ma už počuli
tak kreslím ďalšie domy
priateľku na pohovke
aj sliepky a sekery

tabletky mi dajú až o dve hodiny

lampióny

na oblohe je zase svetelný odpad
nevidno vtáky
v dave nevidím ani teba
schúlili sme sa v tmavom kúte pri komédii
pokúšame sa svietiť cigaretami
ale dusíme sa
niekoho myšlienkami

za obedom

ma čaká večera
už teraz si zúfam
zúfalý človek je hladnejší
skúšal som všetko
poobedňajší spánok
šport, modlitby
nariekanie

holdujem ešte dvom činnostiam
baleniu cigariet a otváraniu fliaš
nefajčím a nepijem

zostáva mi 40 rokov života

za obetou

čo je sebeckejšie?
žiť kvôli tebe
alebo zomrieť pre ostatných?
keď okrem teba všetkými pohŕdam

stojím pred tvojou izbou

možno naveky

koniec pracovného života

sme pohltení túžbami, počúvať
nezamestnanosť je klinec v gramofóne
nedokážete vymeniť platňu
aj to, čo hrá
znie ako moje spánkové výkriky
nastáva nová doba
zahryzol som sa jej do jazyka
poznáte tú povesť o severskom netvorovi
ktorého porazíte, ak vydržíte bolesť jeho zubov
alebo sa stanete ďalším jeho pohárom so svetlom
budúcnosť je napísaná volaním do hory
minulosť je na blogu
preklial som svoje meno
počujete tú ozvenu?

do nepozornosti

http://www.bluemelon.com/karlkoff/blog

katatonický

zostával som ležať

bol som príliš hlboko

aby som sníval

v ruke som držal lieky

ale necítil som svety vôkol

existencia uprostred absolútneho pokoja

bez symbolického prejavu

dýchal som

mal som otvorené oči

v ruke lieky

ale nemal som telo

may be I am better this way